Dávať zbohom ma naučilo, ho nedávať

5.10.2017

Nebolí ma srdce, mám pocit, že už som bez neho. Že už snáď nikdy, nebude tĺcť ako zvyklo. Akoby aj mohlo, keď nič nie je ako bolo. Zahrávam sa s myšlienkami, snažím sa ich kontrolovať. Snažím sa premôcť strach a smútok, ktorý mám v duši. Najtmavší smútok, aký môžme ako ľudia pocítiť, ten ktorý neodíde nikdy úplne. Len sa s ním naučíme žiť. Ten, ktorý prichádza, keď niekto z nášho života odchádza. Odchádza z naších očí, z naších rúk, pretože už nám ju nikdy nepodá. Odchádza z naších uší, pretože už nikdy nebudeme počuť jeho hlas. Nikdy si nevypočujeme radu, ktorú nám zvykol dávať, nikdy nám už nevynadá, nikdy sa znova nepohádame. Nikdy sa už medzi nami nič nestane. Všetko, čo sme mali medzi sebou, navždy ostane, tak ako je to dnes.

Ja len rozmýšľam, či to čo sme my dve spolu zažili, bolo prevažne dobré, prevažne zlé alebo také nijaké. Zakaždým si uvedomím, koľko krásneho za nami je, koľko radosti som vďaka nej mala v živote, koľko som sa stihla naučiť a aká vďačná, za to všetko som.

Za to, na akého človeka som mohla prihliadať.
Som človek, ktorý dýcha, ktorý cíti, že tu niekto chýba. Uvedomujem si, že z ľudí, ktorých šediny vo vlasoch ukazovali ich múdrosť a skúsenosti, nemám ani jedného. Viem, že chceli vidieť moju svadbu, na ktorú by prišli o palici, viem, že chceli vidieť moje deti. Viem, že chceli byť aj pri tých ťažkých životných chvíľach, aby mi mohli pomôcť. Ľudia, ktorí by vždi pri tebe stáli. 

Dávať zbohom ma naučilo, 

ho nedávať.

Pochopila som, že sa nedá dať zbohom niekomu, komu ho dať nechceš. Niekomu na koho nedokážeš zabudnúť a pravdepodobne nikdy nezabudneš. Pravdepodobne, raz budeš v jej veku a spomenieš si na ňu, spomenieš si, aký si dostala dar, že si mohla prihliadať na niekoho takého ako bola ona.
Život je dlhý a viem, že posledné čo by naši milovaní chceli... je, aby sme sa trápili stratou. Nechceli by nás vidieť smútiť, veď predsa vždy im trhalo srdce, keď nás videli nešťastných. A preto sľubujem, že sa budem snažiť pri spomienke na teba neplakať a aj keď ti nedávam zbohom navždy. Viem, že to zaberie dlhý čas, kým sa znova stretneme. Teraz ťa uložím hlboko do svojho srdca. Budeš tam a pri každom mojom rozhodnutí, si na teba spomeniem. Pretože si človek, ktorý ma viedol vždy tým správnym smerom a ja na to nezabudnem.

Nikdy.

Keď narazíš na sraba 

Dosiahol si čo si chcel, podarilo sa ti dostať mi pod kožu pekne hlboko a vtedy ťa to prestalo baviť. Vtedy si sa mi začal zďaľovať. Vtedy si mi prestal hovoriť, že ma miluješ. Úžasnou ženou som už viac nebola a ani spoločné dni strávené len v posteli ťa už nezaujímali. Už si sa nepýtal ako sa mám, už ťa takmer nič netrápilo. O nič si sa nestaral, teda o nič okolo mňa. Mohla som sa neozvať pár dní a ty by si sa ani neopýtal prečo. Nezaujímalo ťa, kde som, s kým som a čo robím. Či som v poriadku. 

I would take only Y o U with me 

Nikdy dlho nespím, keď som tu. Ráno vstávam svieža, aj keď je to pár hodín, kedy som sa naposledy, ukladala do perín. Skôr ako si stihnem vychutnať rannú kávu, z vonku počuť štekot najlepšieho priateľa, ktorý po celej noci nedočkavo čaká, kto ho ako prvý vyvenčí. No jasné, neodolám. Pršalo, no tu to nie je problém. Pár piškót a ideme. Milujem ten čerstvý vzduch, ranný, horský. Blúdime miestami, ktoré už dávno dobre poznáme, no hľadáme svoje limity.

Potom, tam prídeme. Neviem, či by sa ti tam páčilo, možno je to miesto kúzelné len pre moje oči. Je to uprostred stromov v horách. Je to miesto, kde cítim, akí sme malí. Miesto, z ktorého máš rešpekt, no cítiš sa tu bezpečne. Tak, že sem patríš. Niekde, kde prestávaš myslieť, a pritom ti to tak otvára oči. Pomáha ti, načerpať pozitívnu energiu, ktorá v našich mestských životoch často chýba. Pripomínaš si o čom vlastne život je a keď už nemáš síl ďalej ísť, uvedomíš si, že koniec je až keď povie tvoja myseľ. Zakaždým sa tešíš, aká je zem, po ktorej chodíš vzácna, krásna a naša. Niekde tu, vždy nachádzam svoju tvár. A jedného dňa, ťa sem chcem vziať. Raz chcem, aby si vedel, kde je moja myseľ, každý deň.

Nie je to ďaleko, nikde inde ako doma.

Je tu ešte jedno. Je celkom rozdielne. Je síce krásne, no s horkastou príchuťou. Nechodím sem, aby si moja hlava oddýchla. Chodím sem, lebo tu, najviac pracuje. Tu čerpá nové inšpirácie. No a keďže sa považujem za dosť flegmatického človeka, takéto miesto potrebujem. Niekedy je mi, bohužiaľ, všetko tak jedno, že si poviem, nechám tomu čas. No, popravde viem, že by som sa práve vtedy mala zakusnúť ešte viac. Nech už ide o hocičo. Je to miesto, na ktorom som zistila, čo vlastne chcem. Nebol to človek, ktorý by mi to ukázal. Nebola to žiadna kniha. Nebola to ani moja hlava samotná. Bolo to stretnutie udalostí, miesta, môjho vtedajšieho psychického stavu, zmýšľania, veku a toho všetkého. Vytvorili niečo úžasné. Neviem či je vo svete mágia, no myslím, že áno. Ak nie, tak asi nikdy nepochopím ako ma všetko práve vtedy napadlo, keď už skutočne bolo o 5 dvanásť. Možno je všetko naozaj načasované. Neviem, či je niekde načasované, kedy ti prezradím, kde to je. No, veľmi chcem, aby to tak bolo. Všetci máme svoje tajomstvá a všetci ich v skutočnosti chceme niekomu povedať. Tak ako ja tebe. Chcem ti ich povedať, ukázať. Chcem, aby si bol ich súčasťou. 

Neviem síce, kde práve si, no verím, že už na ceste. Verím, že vieš, že ťa mám stále v mysli a mala som ťa tam, celý ten čas. 

Lebo si to zaslúžiš

Keď prídu tie časy, kedy jednoducho nezaspíme

Píšeš ešte jednému, odpisuje rýchlo. Pýta sa, čo sa deje. Ty mu povieš úplne všetko, aj keď nie ste najlepší priatelia. No obaja nedokážete spať, a tak ste tu zrazu pre seba. Je to zvláštne, veď nikoho si nepripúšťaš k telu len tak, teraz je to iné. Nachádzaš nového priateľa. Možno premýšľaš napísať tomu, kto ti nedávno zlomil srdce, ďakujme tým ľuďom, vďaka ktorým sme to nespravili. Vedela si, že by to bolo bezvýznamné, no v núdzi sme schopní všeličoho.

Hovorí sa, že škorpión je najkomplikovanejšie znamenie zvieratníka. Každé znamenie je odlišné a má niečo špecifické. No, škorpión je skutočne úplne iný. Niekomu sa nepodarí ho pochopiť ani za celý život.

Je úplne zbytočné klamať mu. Možno si to nevšimne hneď. Príde však deň, kedy to zistí a bude mu to úplne stačiť. Stačiť k tomu, aby medzi vami ukončil hocijaký vzťah. Pre škorpióna je ťažké niekomu veriť, možno by aj chcel, no nejde to. Je nedôverčivý a aj málo chápavý. Keď si ťa však pripustí k telu a nechá ťa byť v jeho živote, dá ti pocit jedinečnosti. Ťažko sa ti bude od neho odchádzať.

Škorpión môže sedieť v miestnosti plných ľudí, nedá na sebe poznať, že si ich obzvlášť všíma. No tajne si o nich zapisuje všetko, čo ho zaujíma. On však priťahuje pozornosť vždy, nejde nevšimnúť si ho a naopak jeho nezáujem, ťa dokáže dostať do zúfalstva. Je plný vášne. To je aj dôvod, prečo sa označuje za najviac sexuálne znamenie. Všetko robí s vášňou a naplno.

Daj mu priestor. Netlač na neho. Nechce byť nikým ovládaný. Sloboda je pre neho dôležitá aj vo vzťahu. Nechce sa obmedzovať v ničom. Chce byť uznávaný ako solídny človek. Chce sa rozhodovať sám vo všetkom. Neznesie človeka, ktorý si myslí, že vyrieši jeho problémy.

Škorpióni nerandia len tak s niekym. Ak sa rozhodne s tebou niekam ísť, niečo s tebou určite zamýšľa. Zaujala si ho a to je niečo, čo sa niekomu nikdy nepodarí. Bude sa o teba zaujímať, skutočne do hĺbky. Chce vedieť tvoju minulosť bez nijakého zatajovania. Túži poznať tvoje chute, ciele a všetko čím si prešla. Choď do toho so všetkým, čo mu môžeš dať alebo do toho radšej vôbec nechoď.

Je to doživotný žiarlivec. Daj mu pocit, že je jediný. V inom prípade pre neho nebudeš jediná ani ty, nikdy.

Škorpión sa nikdy nevzdáva. Často je ochotný obetovať osobný život na úkor svojich cieľov. Ukáž mu, že na neho počkáš. Ak si to praje, budeš pri ňom stáť, akokoľvek ťažké to bude.

Škorpión si myslí milión vecí, no nehovorí o nich. Často mlčí, a preto ťažko odhadneš, čo sa v skutočnosti deje. Vyzerá vždy kľudne, ale vnútri tela je oheň, ktorý ho často ovláda v oblasti politiky, života, smrti... Vždy musí mať pravdu. Prehru nepríjma.

Byť so škorpiónom nie je ľahké. Nikdy. Má komplikovanú povahu a ťažko hľadá tú pravú. Avšak ak si pripravená dať mu, čo môžeš, naučíš sa byť tolerantná a trpezlivá, zažiješ najlepšie obdobie života. Neopováž sa ani mrknúť na iného muža a časom zistíš, aký verný dokáže byť, keď niekoho skutočne miluje. Neopustí ťa pri prvom probléme a vždy sa za teba postaví. Potrebuje len pochopenie a niekedy povzbudenie. Častokrát ostáva na všetko sám kvôli povahe, ktorú má a dokonca si to uvedomuje. Nikdy ťa však nebude prosiť, aby si ostala. Keď však ostaneš, pripútaš si ho k sebe a je to výnimočný pocit, získať si škorpióna.

Lebo ak ti povie, že ťa miluje, myslí to vážne.

Maj sa pekne, láska 

Ahoj love, 

áno dnes sa mám dobre, ďakujem, že si sa opýtal. Ďakujem, že sa o mňa zaujímaš aj po tom všetkom, verila som, že to zvládneme a ono sa to stalo! Ďakujem za to, že si premohol strach a že si vo mňa veril. Aj keď som tvoju dôveru sklamala. Ďakujem, že si sa nezľakol a nenechal ma tak, keď si vedel, že som tu pre teba. Ďakujem, že si nehľadal zadné dvierka a nemyslel na iné. A najviac ti ďakujem za to, že si mi spôsoboval smiech a po ňom nikdy neprišiel plač. 

• Verila v neho, verila v to, že to bude ťažké, no nevzdá to ani jeden z nich. Napísala toto, aby si pamätala, čo kvôli nej urobil. Nakoniec sa stal pravý opak a to bola pre mňa inšpirácia.

photo: thoughtcatalog.com

Ležala vo veľkej posteli bez vankúšov, pozerala na strop a len tak premýšľala. Hlava nechcela vypnúť, telo bolo už unavené a dušička maličká. Stále čakala, vedela, že zbytočne, no nádej, že sa stane jediná vec, ktorú potrebovala, bola silnejšia. Priala si nech to prejde, nech sa konečne vyspí a zobudí sa spokojnejšia ako bola dnes. Nechcela už počuť ani odpovede na jej otázky, chcela len zabudnuť. Vie, že po čase ju to prejde, no nevie ako urýchliť čas. Zhasla svetlo a zatvorila oči, stále premýšľala nie tak nad ním ale nad sebou. Ako sa to mohlo stať, prisahala, že do toho nešla celá. Začalo jej záležať. Potrebovala sama sebe dokázať, že sa jej to možno len zdá, že jej je to v skutočnosti všetko ľahostajné a tak spravila svinstvo. Svinstvo, ktoré si nepripúšťala, brala to tak, ako to vlastne bolo. Môže si robiť predsa čo len chce, veď je slobodná a mladá. Dnes jej nedajú spať výčitky zo seba. Urobila to, čo povedala, že nikdy neurobí. Zradila a zranila niekoho tak ako to robia ľudia, hajzli.

Potrebuje odpustiť sama sebe. Asi neexistuje žiadny liek, no ak má každá situácia v živote niečo znamenať, čo znamená táto hlúposť? 

Bolo toto dievča nechápavé voči ostatným, má týmto niečo pochopiť? Neviem, čas je dlhý a ona sa bojí, že si na tento pocit, bude musieť nachvíľku zvyknúť. Kým, nepríde niekto, vďaka komu uverí, že chyby jednoducho ľudia robia a nie každý, nás kvôli tým našim, opustí. Táto story nemá názov, nadpis, pretože ich príbeh nikdy názov nemal. Neviem prečo sa stal, aký mal význam, čo ju to celé malo naučiť. Ak by som ten názov mala vymyslieť, trvalo by to asi dlho a ja už nechcem premýšľať...nad ním, nad tým. Už nie.

1.1.2017

Once upon a time ... 

Vždy sa hovorí, jedného dňa... sa dočkáš, to výjde, to príde. 

Po dlhom čase som sa naučila, tieto slova neznášať. Neznášam témy budúcnosti aj keď si rada predstavujem, kde budem, s kým a či budem tak vlastne šťastná. Lebo nič viac nechcem. 

Viem, že až jedného dňa pochopím, či to všetko má vlastne význam a s kým to význam, vôbec nemalo. Napriek tomu ako veľmi chceme ovplyvniť, kde raz možno budeme, nemali by sme zabúdať, že je tu ešte stále dnešný deň a práve to je ten najdôležitejší. 

A dnes nechcem byť 

... negatívna

... smutná

... neužitočná

Nezabudni, že kdekoľvek si, môžeš tam byť šťastný, keď robíš veci, ktoré ťa šťastným robia!

 The love of my life 

 ... miss him already 

Čo všetko mi prináša nový deň

Vždy sme si mysleli, že to tu bude ľahké. Pravdou je, že nikde to nie je ľahšie ako doma. To je vec, ktorú rýchlo pochopíš. Nikdy sa nikde nevyspíš tak dobre ako vo vlastnej posteli. Ani raňajky nechutia tak dobre, keď pri nich nemáš svojich najbližších. 

Mali sme šťastie, že sme sa našli. 

Som tá, ktorá ťa vždy povzbudí. Tá, ktorá keď je sama stratená, nájde cestu aj tú tvoju. Napíšem ti, zavolám ti. Dám ti všetko, čo potrebuješ. 

Pretože milujem tieto vyčerpávajúce dni, len vďaka takým ako si ty. Každý večer sa teším na nový deň. Každý deň mám rada vďaka tomu, že sme tu neni sami. Sú to šialené veci, ktoré prežívame. Možno sme šialení aj my. Ale my to milujeme. 

V našich životoch bude mnoho ľudí, ktorí sa budú pokúšať, povedať ti akým byť. Na tejto ceste možno aj zablúdiš. Avšak musíš si spomenúť, kým si chcel byť pred tým, ako ti povedali, kým máš byť. 

Trošku nás trápi kalendár. Poukazuje na ďaľšiu zastávku. Oddelene. Bez seba. 

Vždy pri tomto momente pochopím, zas a znova, že ľudia prichádzajú a odchádzajú. Na svojej ceste sme ich stretli už príliš veľa. Zakaždým ostanem nakoniec, len ja. Vždy je to ťažké, asi sa na to ani nedá zvyknúť. Pretože všetci ideme vlastnými cestami. Vytvoríme náš život krásnym a počase sa musíme rozlúčiť. Niekedy rozmýšľam, prečo ich nestretneme snáď neskôr. Keď už nikto z nás, nikam nebude musieť ísť. Keď budú naše sny, na ktorých pracujeme realitou. My budeme mať čas na nás. Na seba.  

Nič z toho však nedokážem ľutovať. Vďaka týmto stretnutiam a lúčení, cítime akí sme zraniteľní. Cítime, že sme ľudia nie len z mäsa a kostí. 

Silní

Horšie ako byť opustený, je opúšťať niekoho, koho opustiť nechceme. 
Hovoríš zbohom, ale vnútri lámeš sám seba.
 
Prečo ?

 Pretože, vieš, že čím skôr to urobíš, tým skôr sa znova zahojíš. Tým skôr sa zahojí aj ten druhý. Nikdy by som neverila, aký silný niekto môže byť. Akí dokážeme byť, kvôli druhým. Akými sa dokážeme stať. Naozaj, vieme obetovať samých seba, aby sme tomu druhému, dali šancu na niečo lepšie. Na nový začiatok. 
Odchádzaš a toho druhého nechávaš bez pocitu viny. Všetko berieš na seba a v jeho očiach uz nie si tým, kým si bol. Nezačne ťa nenávidieť, ale lámeš mu srdce a preto ťa už možno nikdy, nebude chcieť vidieť. Vieš to a predsa to podstupuješ. Netuší, že ty si ten, ktorý ho necháva ísť, nie preto, že ho nemiluješ, ale preto, že vieš, že mu bude bez teba lepšie. 
Niekedy robíme veľké veci. Veci, ktoré nás robia silnými. Silnými ľuďmi. 
Boli časy, kedy by si bola sebecká. Nechala by si ho čakať. Každý deň, noc. Pritom by si si plnila svoje sny. Zmenila si sa. Si lepšia. Preto ho nechávaš ísť za šťastím.

Pravda o tom prečo som single

Nedávno som mala skvelú možnosť, stretnúť sa s človekom, ktorý už toho veľa napísal a píše už veľmi dlho. Prezradil mi tajomstvo, ktoré som už síce dávno vedela, ale aspoň sme sa na niečom zhodli. Vraj ak chceš písať, vždy musíš písať o svojich skutočných pocitoch. Musíš ľuďom úkazať svoje súkromie.
Potom ma napadlo, že jednu z vecí, na ktorú sa ma snáď pýta každý, je prečo som vlastne ešte stále single. Tak bude asi fajn, keď k tomu konečne niečo poviem. 

Nie, fakt nečakám na princa na bielom koni. Ani nikoho nehľadám a neskúšam si ho omotať okolo prsta. Po prípade si to poistiť malým stvorením. Myslím, že je to v dnešnej dobe nechutným zvykom. Možno by som sa mala naučiť, hovoriť tak sladko ako ostatní. Mala by som všetko rýchlo zabúdať a nebrať si príliš ku srdcu, čo hovoria, keď sú nahnevaní. Vlastne by bolo najlepšie prestať sa navzájom vnímať. Nevenovať si čas a vlastne sa navzájom nevšímať. Niečo prežiť a znova ísť ďalej. Tak by som nemusela byť single!

Kedysi to, že som ostávala sama so sebou, bola len moja voľba, ale jedného dňa sa to stalo už zvykom. Vždy keď som si mohla vybrať, vybrala som si cestu, na ktorej som bola len ja. To bola moja osoba. Celé moje bytie bolo o tom, že som si robila, čo som chcela, mala som svoje plány, na ktorých som bola vždy len ja. Okolo mňa bolo mnoho ľudí, ktorí mali svojích milovaných, ale ja som v tom videla len hádky a to ostatné čo ich vlastne robilo šťastnými, som niekde zahadzovala. 

Teraz som trošku vyrástla a môj pohľad sa samozrejme zmenil. Niekedy mám, ale pocit, že snáď už neviem byť ani iná. Koniec koncov, to neľutujem. Nechcem byť iná a rovnaká ako väčšina. Pretože byť s niekym, s kým vlastne nechceme byť, je ako vrážať mu dýku priamo do chrbta. Viem ako bolí keď ti niekto láme srdce a preto, to ja nikdy robiť nebudem. 

Toto je celé moje tajomstvo. Je to tak prosté, že to snáď nie je ani uveriteľné. Viac ako polovica zadaných osôb, je zadaná, len preto, že nechce byť sama. Ja som nezadaná pretože, som nenašla človeka, ktorého by som vedela milovať.

A láska moja chcem ti odkázať, nech už si hocikde, že keď ťa raz nájdem, budem s tebou pretože to tak cítim. Pretože ťa ľúbim a podarilo sa ti vo mne oživiť ten najkrajší cit na svete. 

Ale zatiaľ sa maj :-)

youngwildandfree

Moja malá planéta

Dnes mám skvelý deň. 

Mal byť síce trošku iný, ale nevadí. 

Zajtra definitívne zatváram jednu kapitolu života a ďalšiu mám pred sebou. Vždy som sa na to tešila, ale teraz sa teším ešte viac. Možno vypadne jedna slza, ale to len tak nevedomky ;-). 

No hej, som jeden z tých nosičov zelených stužiek. Konečne príde čas, kedy ju nadobro odložím.

Odjakživa mám rada konce. Sú plné emócií. Aj keď sa ich všetci snažia skryť.  Prvé stretnutia sú plné predstierania, no a čas ukazuje kým sme. Je skvelé, že môžme nájsť ľudí, ktorých máme radi na mieste, kde to neočakávame. Cestovať s nimi a sem tam sa podeliť o nejaké to tajomstvo. Každodenný život, ten ktorý je nutnosťou, môžu robiť ľudia okolo nás krajším a ľahším. Musím priznať, že som takých našla, hoci som tomu najskôr neverila. Dobre viem, že je zložité nájsť fajn ľudí. Všetci máme tých svojích a oni budú navždy dôvodom, prečo sa budeme radi vracať k týmto spomienkam. Presne pre nich tento príspevok je a oni vedia, ktorí sú to. 

Chcela som napísať niečo vtipné o "krátkom" čase, ktorý sme spolu strávili, ale nerozhodla som sa, kde začať alebo skôr s kým a tak to radšej nechám takto. Možno ten príbeh raz dopíšem. :-)

Za celé tieto posledné týždne patrí ďakujem ľuďom, ktorí sa snažili to uľahčiť. Lebo nič nie je krajšie ako cítiť, že to s nami niekto nevzdáva a snaží sa, aj keď my už rezignujeme. Občas sme všetci zlí na celý svet. Avšak práve vtedy niekoho potrebujeme najviac. 

Prečo by som šla do toho znova 

Ževraj to boli všetko chyby. Chyby, z ktorých sme sa mali ponaučiť. Je pravdou, že som sa možno aj trošku ponaučila. Avšak ani trošku ma neserie, že sa to stalo. 

Vraj keď nemáš niečo za sebou, nechceme ťa. 
Nechcite, ideme inde. 

Deň R

Bol to úplne obyčajný deň, ale pamätám si ho veľmi presne. Jeden z tých zasnežených v pólke januára. 

Moje dni sa začali meniť. 

K lepšiemu. 

Neverila som, že niečo prosté ako záujem, nás môže robiť takými šťastnými. Na druhej strane takými zraniteľnými.  Moja hlava bola orientovaná jediným smerom. Stratila som záujem o všetko, čo pre mňa bolo dovtedy najvzácnejšie. Keď na to spätne spomínam, uvedomujem si, že to bolo asi najkrajšie obdobie môjho života. 

Čo je na tom najkrajšie ? To, že zo mňa robil lepšiu osobu.  

Odjakživa som nemala rada mesiace ako január, február a marec. No toto je príklad toho, že je úplne jedno aký je deň alebo rok, život vás môže baviť hocikedy. 

Ráno som vstávala s radosťou a chodila spať neskoro. Dni som trávila tam kde vždy, ale moja hlava bola úplne inde. Od začiatku to bolo všetko iné, ako pred tým. 

Konečne ma niekto začal baviť. 

Život je, ale nevyspytateľný. Každý deň som sa bála konca. Nikto tu nebude pre nás navždy, aj keď chceme veriť, že to tak môže byť.  Cítila som, že moje šťastné obdobie smeruje ku koncu. Možno som si ho aj privolala. Koniec, ktorý som nechcela. Začala som hľadať niečo, čo mi túto "stratu" nahradí. 

Neviem, ľudia sú už asi proste takí. Takí prostí a naivní, že si myslia, že môžu nahradiť jedného človeka druhým. Čo to je za somarinu ? Skúšame nájsť niekoho podobného, tomu o ktorého sme prišli. K ničomu to nevedie. Na konci sa aj tak s každou stratou musíme vyrovnať. Keď to konečne príde, začneme vidieť nejako jasnejšie. Zrazu nachádzame len pozitíva. Tešíš sa zas a znova. Lebo prichádza deň s iným začiatočným písmenom. ;-) (ak vieš, čo tým myslím) 

Jak sa mení počasie, tak sa mení náš život. Pokiaľ sa nemení, stojíš na mieste. Nehovorím, že to je ľahké, ale je to lepšie jak byť furt tam, kde včera. A nevrav mi, že sa nemám opúšťať. Nenechaj sa oklamať, je to len obdobie, ktorým si prejdeš aj ty. Jediný rozdiel je v tom, že ja o tom napíšem.

Piatok trinásteho

Spravodlivosť je len pojem. Vo svete neexistuje. 

                                                             Patricius Bojkocus

Keby to tak všetko bolo, len v jeden deň. Piatok trinásteho. 

Keby sme sa zajtra zobudili a všetko by bolo, ako možno kedysi. Možno by sme si nakoniec brali z tohto dňa, viac ako myslíme. Dokázali by sme vidieť, aké môže byť všetko zkazené a sebecké. Ľudia si už navzájom nepomáhajú. Hovoria, že pomáhajú len svojim najbližším a v zápätí ich bodajú do chrbta. To všetko sa deje každý deň. 

Preto prestaňme veriť na povery, aj keď ich asi nikdy nezmeníme. Žiadny dátum, nám nemôže povedať, aký má byť náš deň.

Prajem vám krásny piatok trinásteho! 

Prečo občas musíme 

Niekedy jednoducho musíme robiť, to čo nechceme.

Musíš vstávať o hodinu skôr, lebo to máš ďaleko. Odchádzaš za tmy a za tmy sa vraciaš. Musíš ísť po robote do ďalšej. Pritom ťa ani jedna z nich nebaví. To na čo sa tešíš celý deň je práca, za ktorú nedostávaš mzdu ani odmenu. Pracuješ na nej v noci, keď máš spať alebo cez obednú pauzu. Všetko to podstupuješ, preto, aby si raz mohol robiť len to, čo miluješ.

Prečo nás raz omrzí spávať do jedenástej alebo sa stále na niečo vyhovárať ? Pretože to už pre nás viac nevytvára význam.

Sú to hlúposti, keď ti niekto hovorí, že nemusíš. Ževraj sa na to vykašli, nemá to význam. Načo študovať, načo pracovať. Každý z nás by sa mal naučiť, brať tieto rady s rezervou. Veď čo je na prostej práci, keď ti pomôže na ceste ku hviezdam ? Niekedy potrebujeme robiť aj to, čo vlastne nechceme. 

Hej, pamätáš ? 

Mal si len päť rokov a tvoji rovesníci sa v sobotu ráno dívali na všetky tie animované rozprávky. Ty si musel vstať a makať. Robiť to, čo si ani ešte presne nechápal. Mal si to rád, ale bol si dieťa. A tak sme ťa museli motivovať nejakou odmenou. Nech mi nikto nehovorí, že to nie je správne. Ževraj to máš robiť sám od seba. Nie vtedy. Nechcel si, ale zvládol si to. Preto máš už teraz môj obdiv. 

Krpec.

Preto sa nikdy neprestávajme snažiť a to, že nemáš čas, sú len výhovorky. Buď nasratý, unavený koľko chceš, použi to vo svoj prospech. Pracuj na tom, na čom chceš. Lebo vždy to má význam.

Žilinský samosprávny kraj. Diplom za najlepšiu slohovú prácu o Národnej rade Slovenskej republiky. 

- ideme ďalej 

Najlepšie rozhodnutie, ktoré urobíš

Tak prečo si rovno nepriznať pravdu, hm ? 
Načo je dobré, žiť stále ako na ihlách. Nevieš čo bude zajtra, aká bude tvoja náladu, pretože nevieš, aký bude tento krát. Či bude taký aký má byť alebo si na teba ani nespomenie. 
Možno to vôbec nie je ako to vyzerá. Možno je zaneprázdnený, tak chvílku ešte počkáš. Keď sa znova ozve, skočíš mu okolo krku. Nie je to trošku hlúpe ?

Sú dni keď si šťastná ako blázon, ale dni kedy si nešťastná sú tvojím spoločníkom častejšie.

Je to nespravodlivé, áno. Zamrzí to. V mnohých prípadoch, prichádza na rad protiúder. Najhoršie na tom je, že je nám jedno, kto ho schytá od nás. Chceme, aby cítili to, čo cítime my. Stávajú sa z nás hajzli a mrchy. 

Ale buďme k sebe úprimní, dokedy to takto môže fungovať ? Nejak bolo, nejak bude. Ako môžme čakať na niečo dobré, keď sami takí nie sme. Že čo je najlepšie riešenie ? Možno prijať to, že ako sme si my vybrali tohto človeka. On si môže vybrať iného. Byť úprimní, silní a ísť o kúsok ďalej za svojim šťastím.

Crazy in the World

Nevedeli sme do čoho ideme a čo vlastne od nás chcú. 

Tešili sme sa a nevedeli sme prečo. Potom sme dospeli, niečo málo.

Až teraz mi dochádza, akí sme boli. Akí neovplyvnení okolím. Vtedy ešte nie. 

Potom som si uvedomila, aké je krásne byť neovplyvnený. Neovplyvnený strachom, inými názormi, ľútosťou alebo hoci čím iným.

Nás pár sa nenechalo odradiť, nenechalo sa ovplyvniť. Išli sme. Prijali sme výzvu, ktorú sme aj dokončili. Šťastlivo. Teraz vidíme očami, akými iní nemôžu. Nie tí, ktorí do toho nešli s nami. Trošku sa pototo, ale veď na tom nič nie je. Na každého príde čas. 

Sadli sme si na gauč a vyložili nohy. 

No hej, sme späť. Sme späť doma. 

Neverending stories

Príbehy, ktoré nikdy nezomrú. 

Vyrozpávajú ich skutočne veľkí ľudia. Veľká vďaka za to.

No vyrozprávajú príbeh o ešte väčších. Dokážu vytvoriť človeka, ktorý možno nikdy neexistoval, vďaka ich fantázii. 

Jedno je však isté, my si ich budeme pamätať, presne tak ako si to príbeh vyžadoval a budeme ich za to zbožňovať až do konca. :-)

Dnes som mala krásny sen

Život je hororový seriál s krátkymi komerčnými prestávkami šťastia. 

Prajem krásnu sobotu :-)     

Spomienky na budúcnosť

Mohlo by to byť lepšie, ja viem. Už dlho to viem. Čas od času, ma to aj štve. Mám v tom však zmätok. Rada by som vám to všetko povedala, no neviem ako. Ale raz to budem vedieť.

Dnes som si všimla, pár vecí, ktoré mi nejakým spôsobom pripomínali niečo zlé. Rozhodla som sa, ich všetkých zbaviť. Teraz sa cítim, ako by som sa opäť presťahovala. Fakt tu nič neostalo. Pohľadnice, tričká, fotky a všetky tie hlúposti, ktoré sme si chceli nechať. Prezerať si ich, keď budeme minimálne na dôchodku. 

Nič z toho nemalo dlhú trvácnosť. Keďže už teraz, je to pre nás len spomienkou. Potom mi došlo, že si nechcem odkladať niečo po záruke, len preto, že mi to kedysi robilo radosť. Chcem niečo nové, väčšie a krajšie. Predsa si to zaslúžim. Všetci si to zaslúžime, keď sme sa dostali až tu. A hlavne to chceme teraz a nie o 10 rokov. No nie ? Tak prečo sa ľudia toľko zaťažujú tým, čo raz bude. Svet nebol nikdy, taký, aký je teraz. Nikdy taký už nebude. 

Keď som bola malá, myslela som, že keď sa bude diať niečo zlé, príde superman a všetko napraví. Potom mi došlo, že v každom z nás taký je. Musí spraviť, to čo je najlepšie pre teba. Možno aj zbaviť sa "spomienky na budúcnosť."

Vždy budú spomienky. 

Vždy bude budúcnosť.

Ide len o to, čo bude silnejšie. Nemalo by byť ani jedno. Zbaviť sa spomienok a príliš veľa premýšľania nad budúcnosťou, je ako zbaviť sa záťaže na mysli. Lebo presne tak sa vytráca prítomnosť.

Someone, I don´t know II.  

Rýchlo som si sadla na predné sedadlo a zložila veci na zem.  Vo dverách som si okamžite všimla kávu. Bolo očividné ako po nej túžim, keďže nasledujúca otázka znela typu : Chceš aj ty ?  Alebo niečo podobné, už si to presne nepamätám. Podstatné je, že o pár minút neskôr som bola vysmiata aj s cappuccinom v rukách. 

Pán niekto asi zabudol, že som potrebovala odviezť do školy, no po chvíli som zabudla aj ja. 

Náš rozhovor bol úplne iný, ako tie, ktoré väčšinou vedieme všetci. "Vyliala som si srdce" pred človekom, ktorého stále nazývam cudzincom. 

Odstupom času sa mi zdá, akoby nebol skutočný. Prišiel a zmizol. Na všetko mal odpoveď a vo všetkom mal jasno. Hovoril, že si muži v tejto dobe nevážia ženy. No ženy si vraj nevážia ani psov. 

Celkom som tomu nerozumela. Časom však pochopíme naozaj všetkému. Muži chcú, aby každá žena bola tá, ktorá ich "požiada o ruku" nechápu, že tým ubližujú práve tým ženám, ktoré ich majú urobiť šťastnými. Ženy hľadajú princov, ktorí budú pred nimi kľačať. Problém možno je, že muži alebo ženy, pre ktorých by sme boli ochotní si kľaknúť, už medzi nami nie sú.

 Ľudia už prestali hľadať pokoj a lásku alebo človeka, ktorý bude pri nich stáť. Chcú niekoho, koho môžu obdivovať. Obdiv nie je zlý, pokiaľ to nie je to jediné, čo ľudí spája. Nechcú niekoho s kým sa budú smiať, ale niekoho s kým budú dobre vyzerať. Vraj sú aj nejaké stupidné pravidlá. S kým byť môžme a nemôžme, kde a čo robiť. Všetko sa posunulo šialeným smerom. Ľudia to posunuli tam, kam chceli. Vraj je to cool ísť smerom, ktorý udáva 21. storočie. Ale za akú cenu ? 

Veľa veci zabudneme, ale jediné čo nám ostane v pamäti aj po dlhom čase, je to ako sme sa s daným človekom cítili. To je to, čo nám bude naozaj chýbať. 

Someone, I don´t know

Big girls don´t cry 

Tak trošku mlčíme, zatiaľ čo ja stíham napísať riadok o mlčaní do premočenej klávesnice. Pred nami bazén a v ňom naozaj málo ľudí. Celkom mi zostarli ruky, snáď je to len tým chlórom. Haha. 

Na zadnom sedadle oproti niekto sedí. Nemôže byť odo mňa staršia. To čo jej tečie po líci nie je voda z bazéna, ale slzy.  

Žiadne "big girls don´t cry" neexistuje.

Plač koľko potrebuješ a ono to prejde.

Bolo cítiť ako sa trápi a mne došlo, že nikdy nechcem byť niekomu dôvodom na takýto plač.

Ľudia okolo nášho stola si nič nevšimli. Nechápem to. Pijú svoje drinky a vedú akúsi debatu. Vôbec nič okolo seba nevnímajú. Po chvíli sa ma pýtajú, o čom stále píšem a kde beriem nápady. 

 Písať môže každý. Každý, kto dokáže vnímať. Vidieť a počúvať. Všade okolo je to, čo chce byť napísané. My sme len tí, ktorí to privedú z vlastného pohľadu. 

Boli časy, keď som nevedela plakať. Potom som začala vnímať. Je tomu pár mesiacov.

 Konečne plačem, smejem sa a bojím sa aj ja. 

Ako si môžme rozumieť, keď sa nebudeme vnímať. Nikdy neuvidíme toho, koho chceme, keď budeme mať oči, ktoré plnia len estetickú funkciu.

Strojci svojho šťastia

Kľudne plávate, relaxujete v hlbšej vode alebo v mori. O chvíľu do vás narazí vlna. Voda sa vám dostala do pľúc. Je to nepríjemné. Začnete ju vypľúvať a kašlať. Po pár minútach ste v poriadku.

Všetci sme niekedy ako utopení.  Nie sme však vo vode a ani sa nám do pľúc nedostala voda. 

Ako je biela aj čierna. Sú dobré a aj zlé dni. 

My sme strojcami nášho šťastia. Hovorí sa. 

Viem, že to raz všetci pochopíme, alebo sa skôr nimi naučíme byť. Veď prečo by sme si mali nechať ničiť dni niekým iným ? Pravdepodobne za to nestojí. Prestane nás to baviť. Staneme sa voľnými. Voľnými v tom pravom slova zmysle. Silu nechať ísť niekoho alebo niečo, čo nám viac šťastia berie ako dáva do života, musí nájsť každý v sebe sám. 

Ámen pre tých, ktorí to už vedia. Veľa trpezlivosti, pre tých, ktorí ešte nie. 

Back in the game

.. a tak som si sadla dole na zem. Zima mi už nebola, konečne sa začalo otepľovať. Vystrela som si nohy a dala slúchadlá na uši. 

Sedíme všetci traja vonku a pijeme doobedňajšiu kávu. Je to taká rutijná záležitosť. Trošku stereotyp, ktorý ma asi nikdy neprestane baviť. Vonku je 20 stupňov, Slnko svieti do očí a ja si to skutočne užívam. Predo mnou len zelená tráva, no dobre ešte nie je úplne zelená. Na druhej strane moje zlatíčko, ktoré ešte spí.

Po nemalej chvíli ma vracia môj telefón späť do reality. Ževraj je toho veľa nového. Od včera. Každá aplikácia v mojom telefóne sa začína ozývať. Tak vypínam zvuky.

No dobre jednu správu som otvorila. Správa, na ktorú som čakala, ale nakoniec som na ňu nereagovala. 

Nie sme čudní, keď čakáme na veci kým sa stanú a potom ich dobrovoľne posielame preč ? Jeden známy mi raz povedal, že čaká kým sa mu ozve stará kamarátka, ktorú náhodou stretol a celkom fajn si pokecali. Nikdy mu nezavolala. 

Všetko zlé je na niečo dobré. 

Niekedy na nás veci čakajú, ale keď sa ich nechopíme, môžu odísť navždy. Nikdy sa neoplatí na niečo čakať, ak ste si istí, že je to jediné čo chcete. Nech je to hocičo. Keď sa chceš zaujímať, tak sa zaujímaj!

.. a tak som si sadla dole na zem. Zima mi už nebola, konečne sa začalo otepľovať. Vystrela som si nohy a dala slúchadlá na uši. Ešte mi neprišla správa, ktorá vždy chodí. No dobre, tak píšem ja. 

Chce to čas

Chceli by sme vedieť odpovede, ale nevieme sa ani pýtať. Odpoveď nedostane hodnotu, pokiaľ nedáme hodnotu našej otázky na povrch. 

Stále sa pýtať na veci, ktoré nemajú odpoveď je ako strácať čas nad stavaním hradu z hliny. Nikdy nebude stáť. 

Chce to čas, čas prísť na princíp veci. Čas dozrieť a zistiť, čo má hodnotu. Nie, tak ako to chceme, ale tak ako to má byť. 

No je to čisté klišé. Je to však pravda, že to tak je. Nechať veciam čas, je to najlepšie, čo môžme urobiť. 

Ďakujem za tento deň plný radosti. 

P.F.A.

Keď začneš veriť

Dnes sa trošku opúšťam. Tak prepáčte mi to. Veď koniec koncov opustiť sa, nie je zas také zlé.

V dobách keď začať veriť  v niekoho je riskantné, ale ty ten risk aj tak vezmeš. Vráti sa ti to dvojnásobne. Veď veriť v niekoho iného, je ťažšie ako veriť v seba. Je to ako prijať sklamanie, ktoré môže prísť každý deň, ale taktiež radosť, ktorú ti to dáva. 

Toto nie je žiadna love story. Len pohľad z mojích slepých očí.

Len je mi fajn, trošku super, keď ma vytáča to ucho. 

VII. kapitola

" Mám krásny deň. Ešte krajší večer. Nie, nenechám si ho pokaziť. 

Sedíme pri okrúhlom stole asi desať ľudí. Všade svietia jemne modré svetlá. Cítim sa tu dobre, tak trošku neuvoľnene, ale nevadí mi to. V tom počujem svoje meno. Stále neverím, že ho počujem. Vstávam od stola a pomaly kráčam dopredu. Hlavou som úplne inde, nohy sa mi klepú a ruky mám studené. Známy moderátor vidí, že so mnou niečo nie je v poriadku. Pýtajú sa hlúpe otázky. Vraj ako sa mám. No skvele. Čo by asi chcel počuť ? Veď mi práve oznámil, že som víťazkou. 

Pocit na srdci, ktorý mám nedokážem ani opísať. Viete také čisté úprimné šťastie, že myslíte, že ho nič nedokáže zkaziť. Pred sebou pohár s víťazným šampanským. Nachvíľku odkloním hlavu nad svetlo svojho telefóna a ...

Dnes ti to, ale nevýjde. Vnútri niekde v žalúdku však cítim, že už to vyšlo. 

Ako každá žena stále si to nepripúšťam. Dvíham pohár nad hlavu s úsmevom na tvári a pripíjam si. Opäť odvracam hlavu k telefónu, tento krát odomykám. Do riti ! Nemôžem nikomu nič vyčítať, tak prečo ma to tak štve. Lepšie keby som ho nikdy nespoznala. Behá mi po rozume. Taktiež mi kedysi po rozume behalo niečo typu, kiežby to nikdy neskončilo. Raz hore, raz zas dole. V hlave chaos. Čistý bordel. Bordel, bez ktorého to nie je ono. "

Dnešný blog v trošku inej forme. Krátky úrivok z môjho rozbehnutého príbehu v mojej nerozbehnutej "knihe". :-)

Naša komfortná zóna

Mám rada, keď sedím na prednom sedadle a nohy mi visia cez okno. Vedľa mňa niekto, ešte neviem kto. Niekto s kým, keď aj mlčíš, je ti dobre. 

Naša komfortná zóna je niekde, nezáleži kde, ale s kým. 

Mala som miesto, kde som to milovala. Tak skutočne milovala. 

Vždy, keď som mohla, tak som bola tam. Bola som tam šťastná. Nebolo to žiadne špeciálne miesto. Také niečo môžme nájsť takmer na každom rohu. To miesto je tu stále. Vôbec sa nezmenilo. Avšak už tam nechodím. Necítim sa tam viac dobre. Čaro sa vytratilo. Časom som si uvedomila, že to nebolo miesto, ktoré ma robilo šťastnou, ale človek, ktorý tam už neni. Bolo by mi lepšie, keby som na to prišla skôr, ale asi to tak malo byť. Dnes máš sviatok, toto je pre teba. Ďakujem, že si robil, viac ako sme si všetci uvedomovali. 

Nehľadajme komfortnú zónu, hľadajme človeka, s ktorým si ju vytvoríme.

Recept na dobrý život

Hľadať ho, je ako chodiť v blúdisku stále dokola. 

Nikto nevie, kto čo chce. Všetci všetko vidia a pritom nevidia nič. Chcú radiť a tváriť sa ako tí správni. Súdiť. Vedeli by sa prihlásiť ako tí, čo nikdy chybu nespravia. 

Všetci robia chyby. Preto by bolo všetko ľahšie, keby sme prestali hľadať tých bezchybných, ktorými ani my nie sme.  

Veď kto môže naozaj radiť. Kto môže súdiť a kto ti môže povedať cestu za správnym životom, keď život je samotná cesta. Presne ako Majk povedal.

A preto prosím tých čo nikdy neprosia a tvária sa, že oni nikdy nezhrešia, 

nemáte právo a preto osloboďte sa.

Nájdi svoj recept a uvar si vývar, ktorý ťa postaví na nohy.

No time 

Zisťujeme, že zrazu nemáme čas. Čas na veci, na ktoré sme ho vždy mali.  Nemať čas, sám pre seba znamená, nerobiť si radosť. Vidieť svet iba z jedného pohľadu. Ako môžeme rásť, keď sme obmedzení sami sebou. 

Stretla som veľa ľudí. Nie však dosť na to, aby som mala právo povedať, že viem ako to chodí. Neviem.

 Stretla som rôznych ľudí. Jeden mi pohľadom dával pocit motýlov v žalúdku. Druhý ma pohľadom tak oslaboval, že som vždy musela uhnúť. Nikdy som si nevybrala.

Nie je podstatné, či si si vybral, alebo nie. 

Vždy je dôležité mať čas na ľudí. Nech sú, akí sú. Tí nam dajú viac, ako hocičo iné. 

PS : Vždy ťa môžu nejako prekvapiť. ;-)

Vedieť sa hádať

V hádke je veľa unáhlených slov, pomiešané myšlienky. Často krát končí zle, práve preto, že s vami nič nerobí. 

Nenaplnené šťastie

Vždy som čakala, kedy príde niekto, kto ma dokáže umlčať a naučí ma byť potichu. Potom mi došlo, že jediné čo potrebujem, je mať niekoho, kto nikdy nebude chcieť, aby som bola umlčaná. 

Je to trošku crazy, chcieť byť umlčaný. Mlčíme keď sme nešťastní. No nie ? 

Ja som odjakživa rada rozprávala. Chcela som vedieť všetko, na čo sa iní báli, opýtať. Robila všetko, čo moja hlava túžila robiť. Potom ma začali ľudia brzdiť, ale ja som dupla na plyn.

Písať som začala, keď ma už nikto nestíhal počúvať. Možno som aj neznesiteľná. Ha-ha. Všetko je však lepšie ako žiť stereotyp, umierať s nudným životom za sebou a byť tým, kým sme nechceli byť. To sú tri veci, ktoré vám zaručia nenaplnené šťastie vo vašom živote. 

Postaviť si hranice, nie vždy znamená zlú voľbu. Pokiaľ nás to robí šťastnými. Takže stavajte, mlčte alebo hovorte, keď vás to baví. Pokiaľ to nevyjde, nie je umenie povedať si stačilo. Umenie je dať si druhú šancu. Dať druhú šancu aj iným ľuďom , dať im nádej, ak ju oni sami stratili. 

Rob to, čo stojí za to.

Nerozumiem, nerozumieš, nerozumieme

Dlho som nevedela, 

pri tom som len sedela a dúmala, 
nechápala, že nepozerám sa vpred. 
Späť držali ma silno, milé hady za,ktoré dušu by som dala. 

Sedím na pumpe a mám ešte dve hodiny. Dve prázdne hodiny. Rozpísaný mám šiesty riadok, ale ešte stále tu nemám kávu. Je ráno. Také ráno, že nevidno cez okná nič iné len môj odraz. Je tu zima a fakt riadna zima. Nemám rada tieto rána. Ale robím to, ešte pár dní a je tomu koniec. Vstávaniu sobotu aj nedeľu. 

 Prešla hodina. Takže 50 % čakanie je za mnou. Cez okná vidím ako sa rozjasňuje. Čakám na mätový čaj, ktorý keď dopijem, pôjdem domov. Zapísaných mám šesť strán. Naozaj to nie je veľa. Nie som však prekvapená. V tejto zime mi zamŕza mozog. Píšem, aby som nezaspala. 

Môj mozog nepracuje, ale práve tieto skoré rána mi ukazujú veci, ktoré často nevidím. Nerozumiem prečo práve teraz, mi veci dávajú význam. Ruky si skoro necítim, aj keď je tu primeraná teplota. Necítim si ich, pretože nedokážem z mysle dostať zimu, ktorá bola pred dvoma hodinami. To ma drží späť. Presne ako hady, ktoré si chovám na hrudi. Nemôžem dostať zo srdca ich podobu, keď boli ešte malé a nevinné. Vždy po mojom boku. 

Dnes som tu znova. Dnes je to ,ale posledný krát, kedy tu sedím. Chcem ešte napísať posledné riadky a odísť. Zaplatiť účet, pozdraviť a už sa nevrátiť späť. Aspoň na pár rokov. Nerobím to zo svojej vôle, musím priznať asi mi to bude aj chýbať. Trošku. Dnes nie je zima a dokonca nie je ani ráno. Vždy som myslela, že posledný krát tu pôjdem ráno. A tak ani neviem  ,ktoré to prekliate skoré ráno, bolo posledné. V žalúdku mám motýle. Cítim, že to tu končí, ale viem, že ideme ďalej. Tam na nás niečo čaká. 

Prečo to vôbec robíme 

Mnoho ľudí sa pýta a iní zasa nie. 

Viem však iste, že sú tu ľudia, ktorí tomu stále nerozumejú.

Oups

Let it play

Dobrý večer milí čitatelia,

aj váš deň bol náročný a cítite sa úplne bez energie ? Skúste na chvíľku vydýchnuť. Pred nedávnom som sa dostala ku knihe o známych ľuďoch a ich výrokoch. Pár vecí som si z nej zapamätala a rada by som sa s vami o ne podelila. Ak máte hlavu plnú myšlienok a non-stop nad niečim premýšlate, vraj si stačí dať pohár obľúbeného alkoholu. No áno tiež som si vždy myslela, že je to len mýtus. Koniec koncov, vyskúšajte to každý sám a odpoveď vám bude jasná. Keď ste smutný alebo vás niečo trápi ,vraj si stačí pustiť hudbu. Musí to však byť pomalá melódia. Metal či rap vraj v ľuďoch vyvolávajú agresivitu. Takže vám v ťažkých chvíľach určite nepomôžu. Každopádne si myslím, že je to individuálne. Preto si to netreba brať príliš osobne. Hudbu taktiež odporúčajú naopak k takvaným dňom šťastia. Maximalizuje pocit šťastia a dokážeme sa pri nej úplne odviazať. No ,ale myslím, že to každý vie. No povedzte ,kto by oslavoval bez hudby ? 

Čerešnička na koniec : Neuveriteľný Johnny

Život, ktorý žijeme

Je studený. 

No nie doslovne samozrejme. Nežijeme na Aljaške, kde by nám mimochodom možno, bolo niekedy lepšie. Mám na mysli život, ktorý tvoríme okolo seba. 

Dnes som mala možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorým na tom svojom živote nezáleží. Keď hovorím, že nezáleží. Myslím to úplne vážne. Často so svojim životom hazardujú, je im jedno či sa dožijú zajtrajšieho rána. Vyhovárajú sa na okolnosti , v ktorých sa nachádzajú. Vraj ten a ten, to a to, môže za to, akí sú. Sú to hlúpe výhovorky a oni sú hlúpi zbabelci. No jo, musím to povedať rovno na rovinu. Lebo ja to robím ako sa mi to páči a hlavne sa na nič nevyhováram. 

Každopádne som vďačná aj za takéto stretnutia, ukazuje mi to akí sme všetci rozlišní a, že nie všetko je tak, ako to na prvý dojem vyzerá. Obvykle takéto typy stretnutia v nás zanechajú pocit ľútosti alebo v niektorých prípadoch pohoršenia. Vo mne to zanechalo ponaučenie.

Black is always a good choice

 F-day

Dobrý večer priatelia,

tak konečne je to za nami! Tento odporný deň a vlastne celý týždeň. Prepáčte mi tú nepríjemnú úprimnosť, ale veľa krát to inak jednoducho nejde. 

Práve som dopozerala zaujímavé video na youtube.com od jednej mladej bloggerky o ľuďoch, priateľstvách a o tom ako sa tento svet mení. Donútilo ma to začať premýšlať. Tak trošku. Ľudia majú stále nádej v lepší zajtrajšok. Veria vo večné priateľstvá. Dokonca veria, že môžu zmeniť svet. Je ich málo, ale áno naozaj sú tu. Mám radosť keď týchto ľudí vidím. Neskrývajú sa pred strachom, ale idú vpred. Pracujú na svojich snoch a nesnažia sa nájsť tú ľahšiu cestu. Keby sme takí ,boli všetci. Ako by to tu vyzeralo ? Všade by sme stretávali usmiate ,spokojné tváre aj bez toho ,aby svietilo Slnko na oblohe. Stačila by nám večera s rodinou a nie večera s ďalším neznámym v reštaurácii. Šetrili by sme na dovolenku alebo by sme vlastne vôbec nepotrebovali šetriť, lebo by sme to nepotrebovali? Jednoznačne by sme nešetrili na nový iPhone alebo plastickú operáciu. Viete je mi ťažko, keď vidím priateľov, v ktorých som verila ako sa menia. Kladú si nezmyselné priority. Chcela by som to zastaviť ,ale nejde to. Presne ako s tou nepríjemnou úprimnosťou. Niekto raz povedal ,že ak nestrácame priateľov ,nedospievame. No nie je to blbosť ? Veď to boli naše spriaznené duše.

 Rozmýšľate čo ste spravili zle, keď sa vaše priateľstvo rozpadlo. Možno dokonca vzťah alebo manželstvo. Nie je to vami. Pretože keby bolo, nerozmýšľali by ste nad tým. Bolo krásne a naozaj to bolo dôležité ,že ste dokázali veriť ,že niečo môže trvať navždy. To je to čo ste určite získali. Pretože keď ste raz uverili, uveríte znova a to svetlo do života sa k Vám vráti.

Tá Gaga ma nikdy neprestane baviť. Čo vy na to? :-) K celej tejto téme som ju pripojila ,tak nejako nechtiac. Na zapršaný večer ,mi vždy dobre padne. Skúste to aj vy. Niečo z jej jazzových koncertov.

- krásna, - štýlová, - jedinečná